Úvodom ...
Klusáky, vysoko cenený mimochodníci, vyšli následkom zavedenia dostihov plnokrvníkov v Anglicku z módy už v 17. storočia. Mnohí z týchto "odložených" koní si našli vlastnú cestu do Ameriky, a tam v krátkom čase založili "americká" plemená, u ktorých sa tieto chody zachovali a zdokonalili. Americký jazdecký kôň je založený na dvoch práve takých dávnych mimochodnících: na kanadskom a narragasettském.
Názov plemena:
American Saddlebred
Vysvetlenie názvu:
Toto plemeno bolo vyšľachtené v Spojených štátoch z dovezených mimochodník a bolo určené na jazdu. Priamym predkom bol Kentucky Saddler - v americkej angličtine nie je saddler Sedlář ako v Anglicku, ale jazdecký kôň. Saddlebred má teda približný význam ako čistokrvný jazdecký kôň (Bred je totiž oi chovaný, šlechtění). Anglický plnokrvník poslúžil k zušlechtní jeho typu.
Pôvod a história:
Hoci bola Severná Amerika kolískou pôvodných divokých koní, všetky fosílne druhy vyhynuli najneskôr pred 10000 rokmi. Nemáme žiadne doklady o tom, že by bol kôň v Novom svete skrotený. Všetci kone, ktoré poznáme ako "americká plemená", sú potomkami zvierat dovezených po objavení Ameriky Španielmi, Portugalci, Francúzi a anglickými osadníkmi.
Tiež americký saddlebred mal predkov vzišla z európskych koní - emigrantov. Zhodou okolností vznikla obe plemená, od ktorých sa americký saddlebred odvodzuje, v Kanade z anglických mimochodník, dovezených v 17. storočia. Jedným z východiskových plemien bol kanadský mimochodník (Canadian Pacer), potomok klusákov dovezených Francúzi, ale títo kone boli údajne v stredoveku vyviezli do Francúzska z Veľkej Británie. Kanadský mimochodník bol doma vo francúzskej časti Kanady a odtiaľ sa dostal do USA. Druhé plemeno dostalo názov narrangasettský mimochodník (Narrangasett Pacer) podľa zátoky na pobreží štátu Rohode Island, kde ho údajne vyšľachtili miestne plantážnici. Pomery v štáte Rhode Island v 18. storočí však určite nechcela šľachtenie koní a dodnes to nie je žiadny raj ani koní, ani plantážnik, takže je pravdepodobnejšie názor anglických odborníkov. Ti tohto mimochodník považujú za import z Kanady, ovšem z anglicky hovoriacej časti. Či tak alebo tak, po mimochodnících bola veľká dopyt v južných štátoch Únie, a tiež v Západnej Indii, všade tam, kde dozorcovia na plantážach museli tráviť celé dni v sedle. Na severe taký záujem nebol, a tak obe plemená tu vyhynula, lepšie povedané, bola rozpredaná do otrokárskych štátov. Nu a tam, v oblasti Modrých tráv (Blue Grass) v Kentucky vzniklo ich krížením plemeno nové, Kentucky Saddler. Jeho chov sa plne rozvinul v 19. storočia. Bol to o niečo statnejší a hrubší kôň ako dnešné saddlebred a slúžil výlučne ako pracovný jazdné kôň. Přikřížením morgana a anglického plnokrvníka získal rýchlosť, inteligenciu i eleganciu - a nové americké plemeno bolo na svete. Spočiatku sa s ním doslova "oral", pohodlne nosil jazdca po celý dlhý deň v nie je praktické teréne av páre slúžil ako elegantný kočiarové kôň k nedeľným cestám do kostola. Dedičstva mimochodník si z časti zachovaný, a tak sa podľa chodov označuje ako troch až pětichodový. Trojchodové kôň používa krok, klus a cval, kdežto pětichodový ovláda aj rýchly a pomalý mimochod.
Popis a charakteristika:
Americký jazdecký kôň je všestranné zviera, pri zdanlivej krehkosti výborne osvalené, rýchle, pohyblivé a vytrvalé. Má skvelé, reprezentatívne chody av minulosti patril medzi obľúbencov južanskej aristokracie. Dnes však vzdor svojmu menu nesouží výhradne k jazde, ale osvedčil sa aj ako pretekárske klusák a ťahúň ľahkých kočiarov. Bol veľmi populárny aj ako vojenský kôň, ale najčastejšie sa predvádza na prehliadkach pod sedlom.
Americký jazdecký kôň je pomerne malý, môže merať v kohútiku 150 - 163 cm. Má ušľachtilú, jemne rezanú a vysoko nesenú hlavu s výraznýma očami ohnivého výrazu, malými, pohyblivýma ušami a širokými nozdrami. Toto plemeno nikdy nesmie mať mäsité, výrazné žuchvy a uvoľnenú kožu na krku. Má krátky chrbát a dobre osvalené, ale nie preťaženú plece aj zadok. Nohy sú veľmi štíhle, dlhé a niekedy majú príliš tenké predkolenia. Spěnkami sú dlhé, takže chod je pružný a pre jazdcov príjemný. Nohy sú veľmi pevné, kopytá dobre utváraná, rohovina kvalitné. Zvláštnosťou tohto koňa je, že u prehliadkových jedincov sa kopyta nechávajú prerásť a Kova s osobitnými ťažkými podkova, ktoré núti koňa k vysokému chodu. Ako správny jazdecký kôň má vysoký kohútik a dobre klenuté rebrá. Lopatka je šikmá, kríž rovný a chvost vysoko nasadený. V Amerike bolo typickou úpravou výstavných koní tzv podřezávaní chvosta, kedy svaly na spodnej strane chvosta boli operatívne upravené tak, aby kôň nosil chvost zdvihnutý. V Európe je táto úprava zakázaná, pretože sa považuje za poškodenie a týranie kone.
Americký jazdecký kôň upútava svojim vzhľadom, najmä držaním hlavy na dlhom, elegantnom krku. Úprave vzhľadu kone sa venuje veľká pozornosť a pre každý účel sa kôň upravuje trochu inak. Kone tříchodoví vyzerajú prirodzenejšie a mávajú zviazanú alebo získanou hrivu a krátenie chvostov. Ak je chvost príliš bohatý, protrhává sa. Typicky americká úprava spočíva v tom, že sa konoch ponechá len hrivy nad čelom a časť hrivy od uší asi do jednej tretiny dĺžky krku sa nakrátko ostrihá. Pětichodoví kone, ktorí sa uplatňujú najmä na prehliadkach, mávajú hrivu aj chvost úplné.
Povaha:
Americký sedlový kôň je zviera veľmi bystré, temperamentný a citlivé. Vyžaduje kvalitné kŕmenie, starostlivú výchovu a výcvik. Ak sa používa pri normálnom jazdení, napríklad rekreačným, alebo ako pracovný pri poháňanie dobytka, prejavuje značnú vytrvalosť a húževnatosť, je učenlivý a pracovitý. Avšak pre predvádzanie na súťažiach, výstavách av armáde dostáva osobitný výcvik. Je všestranný a skvele sa osvedčuje vďaka svojej obratnosti, skokovým schopnostiam a vytrvalosti. Na výstavné účely sa títo kone cvičí špeciálne, pričom sa používajú "pomôcky" v Európe neprípustné. Takto cvičenie kone majú zvláštne držanie hlavy, mimoriadne vysoký chod a cviky vykonávajú s pozoruhodnou presnosťou a eleganciou. Okrem troch chodov predvádzajú pětichodoví kone ešte pomalý mimochodm, vypätá štvordobý chod s rozvážným "pauzováním" pred každým došlápnutím a ešte rack, velmy rýchly "senzačný štvordobý mimochodm prostý akéhokoľvek vybočením alebo krokov". Výcvik je však mimoriadne náročný. Cez veľké nároky, ktoré sa na neho kladú a cez nevyhnutný temperament je to plemeno pomerne poddajné a pri všetkej súťaživosti znášanlivé.
Využitie a šport:
Americký jazdecký kôň je všestranné zviera. Južanská aristokracie veľmi oceňovala jeho elegantný vzhľad a reprezentačný chody, v armáde sa však osvedčil ako výborný, spoľahlivý a výkonný kôň, vynikajúce odvahou a dobre znášajúce streľbu a ďalšie nepríjemnosti vojenskej služby. V Amerike sa toto plemeno často zapřahalo do ľahkých vozíkov a slúžilo rovnako dobre ako anglický Hackney. Chová sa k rekreačnému jazdenie, ale osvedčil sa aj pri diaľkových jazdách, parkúrom a pri honoch na líšku. Vlohy po Morgan sa prejavujú schopnosťou dobre pracovať s dobytkom. Pri starostlivej výchove je to znamenitý drezúrne kôň, najmä predovšetkým pětichodový typ. Toto rýdzo americké plemeno si získava veľkú obľubu aj mimo USA a vyváža sa do Južnej a Strednej Ameriky. V Európe je pomerne vzácny.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.