Medzi verejnosťou panuje všeobecne mylný názor, že na kone sa človek dostane tak, že nasadne. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že vsednutí do sedla je to posledné, čo z normálneho, inak rozumne uvažujúceho človeka robí koního jazdca.
Tomuto okamihu predchádza celá rada udalostí, ktorá vás veľmi pozvoľna, nenápadne vženie do stavu, v ktorom už úplne pasívne zveríte svoj život vrtošivému nepárnokopytníkov.
Na kone vás totiž môže dostať jedine nesprávneho užívania stávka, vaša športovo založená priateľka alebo podobné nešťastie.
"Počúvaj, nechcel by si jazdiť na koni? Ja sa len tak pýtam. Tak chcel?" "Nie!" "A prečo nie?" Chcela by si, aby som sa zabil? "" Ja sa taky ešte nezabila. "" To je teda argument. "" Nič sa ti nemôže stať. Nanejvejš spadneš. "" Tak čo by som lez na koňa, keď viem, že zase spadnem. "" V tom je práve to krásny! "" Tak ja v tom nič krásnýho nevidím. "" Tak ja sa ťa teda prihlásim. "" Kam ? "" No predsa na jazdiarne. "" Grék som, že nie. A hotovo!! "
Načo stojíte na jazdiarni a pozeráte vydesene na zviera, ktoré máte skrotiť. Kôň je veľmi vysoký, dvakrát väčšie ako vy, niekedy aj trikrát, záleží na tom, ako blízko stojíte. Mne osobne priviedli mamuta.
Zvieraťu nikdy nesmiete dať najavo, že sa ho bojíte. Pokojne je pozdrav, dohodneme už niečo o pačasí a opatrne sa stratí. Nesmie vás však objaviť vaše dievča, inak ste ku koni dovlečený znova.
Kôň je zviera veľmi nepokojné. Neustále sa vám snaží šliapnuť na nohu, povalit vás, sploštiť o stenu, šmyku s vami po maštali, skúša odhryznúť kus vašej nohavice, pohon vás po dvorku a ak máte férového kone, skamenie iba vo chvíli, keď už vôbec nemôžete. Zabiť zemdleného človeka ho proste nebaví.
Prial by som ľuďom, ktorí nadávajú, že stúpačky vo vlaku sú moc vysoko, aby niekedy v živote museli liezť na koňa.
Lezie Ak na koňa, musí mu najmenej dvaja ľudia držať hlavu, štyri ľudia nohy, niekto musí upútavať jeho pozornosť a traja ľudia vám pomáhajú do sedla. Na druhej strane musí niekto strážiť, aby ste nepřepadl. Sám sa držíte zo všetkých síl. Ľavú nohu musíte zdvihnúť až k brade, zaklesnout ju do strmeňa, pravou sa odrážať tak dlho - až vás niekto vysadí. Kôň čaká trpezlivo presne do chvíle, keď stojíte len na jednej nohe. V okamihu, keď sa odrazíte od krajiny, couvne. Couvne málo, o pol kroku. Ak spadnete hneď, stojí ďalej ako pribitý. Poskočíte Ak za ním, couvne opäť. Tak dlho, ako žuchnete.
Povedal by som, že v tej chvíli má kôň ďaleko väčší zmysel pre humor ako vy. Keď vás konečne vysadia, dostanete určite kŕč do lýtka. Tým máte zámienku k okamžitému zosadnutie. Zvyšok dňa môžete nosiť skrivenie úsmev a hovoriť, že ste koni odpustil. Vzhľadom k tomu, že vás ale nabudúce budú musieť vysádzať znovu, je lepšie zostať s kŕčov v sedle a nechať sa zabiť hneď.
Len málo vás v tú chvíľu môže upokojiť, že poprava koňom sa deje za dozoru odborníka. Viete totiž, že aj keby vašej jazde asistovala družstvo hasičov, nemôže nič zabrániť koni potrestať vašu trúfalosť: Dovolil ste si jemu, Veličenstvo, vliezť na chrbát. Kôň je dotknutý a vy stratený. "Ako to sedíte, Ježišmária, rovno si sadnite!" "Ja už rovnejší nemôžem." "Veď ste tam stočený do klbka!" "Ja spadnem!" "To spadnete rovnako. Hlavu dajte hore, chrbát narovnajte ..., tak a nohy, špičky hore, päty tlačiť nadol, stehnami zvierať kone, ruky uvoľnené, zarovnajte tie chrbát ...!" "Ja nemôžem!" "COO nemôžete!?" "Takto snáď ani nie je možný, aby človek narástol."
Keď vás zrovnajú podľa merítok jazdecké krásy, máte pocit, že takhle pokrútené by ste sa neudržal ani na stoličku, pribité k podlahe. Cvičiteľ to vie a vie to aj kôň. Obaja z toho majú švanda.
Cvičiteľ mlaskne a kôň sa pohne.
Prvé jazdu musíte absolvovať na pevne ohraničenom priestore. Je tam totiž stopadesátkrát väčšie nádeje, že nájdu vaše pozostatky, ako na voľnej lúke. Pod vami bešné rozbúrené vlnobitia. Kôň má totiž tú zaujímavú vlastnosť, že sa mu pri chôdzi pohybuje každý sval úplne na inú stranu. A že sa pohybuje, dáva svetu poznať. Pod sedlom sa to váľa dopredu aj dozadu, hore i dole, ten pohyb nemožno zastaviť. Ste na smrť vydesení a kôň má z toho živočíšnu radosť.
Keď vás cíti na chrbte ešte aj po desiatich krokoch, začudovane sa poobzerajte a poskočí si. Docela lehounce. Krok sun krok.
Nepokazí mu náladu a spadnete ihneď. Vám i koni bude večera chutiť. V opačnom prípade bude chutiť len koni.
"Podnecujte toho koňa, veď ide ako mŕtvola!" "Ja nemôžem, vypadli by mi nohy zo strmeňov!?" "Ten kôň sa plaší!" "Jakýpak plaší - asi z vás zrovna zdochla."
Neželám vám mať pod sebou chcíplého kone. Zdochla kôň totiž vyhadzuje, stavia sa na zadné, zmieta sebou a jeho jediným prianím je vytriasť z vás dušu.
Nakoniec cvičiteľ uzná, že sa kôň dosť vydováděl, urobí semhle tamto a - kôň stojí ako pribitý.
Je koniec hodiny. Pomôžu vám zo sedla, postaví vás na nohy, povedia vám, ako sa voláte a kôň vás odvedie do stajne.
Nespravodlivosť ľudská nepozná medze, po každej hodine má kôň právo na cukor. Cukor platíte vy a navyše ešte platíte toľko fliaš, koľkokrát vás zviera zhodili.
Motate sa okolo kone, kolená sa vám chvejú a svaly na nohách chvíľkami vypovedajú službu. S istým prekvapením konštatujeme, že nielen auto, ale aj kôň si žiada po každej jazde očistení. Ste na rozpakoch, čo sa na koni vlastne umýva. Uši a krk, alebo snáď do pol tela?
Poučí vás, že kôň sa nemý, ale víchuje. Výroba správneho slameného viechy je obrad, pri ktorom si překroutíte ruky, popleťte pravú ruku s ľavou nohou s stratíte nervy. Zistíte, že Vích sa najlepšie vyrába pomocou osoby, ktorá to vie.
Nemenej zložitý obrad, ktorý hraničí s hazardom, je samotné víchování. Ste postavený pred tvrdý fakt, že čistíte ak kone, musíte sa nachádzať v jeho telesnej blízkosti. Kôň má na vybranú hneď niekoľko možností, ako s vami Polášková: šliapnuť vám na nohu, kousnout, prestať fajčiť vás chvostom, přimáčnout ku stene či kopnúť. Inteligentný kôň skúša všetky možnosti naraz. Času má na to dosť, pretože mu víchujete pekne po poriadku krk, prsia, predné nohy, chrbát, brucho, zadné nohy.
Naozajstný zápas s koňom začína pri čistení kopýt. Kôň totiž vlastní štyri. Na všetkých stojí váhou svojich piatich metrákov. Prosby a výkriky: "Podaj pac!" kôň ignoruje. Vyhráža, rodičov, nadávame, sľubujete, pokúšate sa obrátiť kone na chrbát - všetko márne. Skúsení ľudia na jazdiarni vás poučí, že musíte najskôr kone požiadať o nohu, zísť mu po nej pekne od zhora nadol a keď ju ohne, rýchlo chytiť a nepustiť. Po mnohých neúspešných pokusoch sa kôň uvo a milostivo vám prepožičia nohu na vykonanie manikúry. Oboma rukami potom držíte sakramentsky ťažké zviera, ďalšie rukou potom prdržiavajte kopyto a čistíte od hnoja a iných nerestí, ktorými sa mu zachcelo prejsť.
Kôň je vytrenie dosucha, kúpete sa v potu vy. Ale na vás sa každý vykašľať, pretože kôň je tu pánom a chce sa mu jesť.
Pomaly ale iste sa z vás stáva otrok koní a tí s uspokojením zaznamenávajú vaše poníženie. Nespočetné množstvo úsluh, kilá cukru, ktorá im prinášate na jazdiarne, odmení po čase tým, že vás vezmú so sebou na vychádzku. A vida, neshazují vás už tak často, dbajú na to, aby ste sa na nich ako tak udržal a keď majú dobrú náladu, dokonca vás aj niekedy poslúchnu.
Človek, ktorý kedysi býval rozumný, sa tým okamihom stáva jazdcom. Jazdec - to je človek skrotený koňom. Takýto jazdec prežíva radosti a slasti, ktoré sú všetkým bežným smrteľníkom nedosiahnuteľné a nepochopiteľné. Kone považuje za nadľudského tvora a podľa toho sk nemu chová.
Uznávam, že taký jazdec sa cíti dokonale šťastný: nič ho netíží, starosti nemá, všetko prenechá koni.
A ako filatelista sa dokáže rozplakať šťastím na cennú známkou, ako tramp nič v sobotu neudrží doma, jazdca okúzli chvíle, strávené na koni, vedľa koňa, pod koňom. V jeho podaní sú zážitky plné dobrodružstva, pocitov voľnosti a šťastia.
"... A zrazu prišla zákruta, kôň inteligentne zatočil, ale ja jel samozrejme dál rovno ..."
A jazdec sa zalyká blahom, keď rozpráva, ako ho kôň niesol cez lúky a poľné cesty, ako spolu len tak Túlal lesom a ako pili z potôčika.
Porozumenie na neho! taký človek šíri infekciu nebebezpečné choroby: lásku ku koňom. Keď vás taký očarovaný človek začne lákať do jazdeckého oddielu, radšej sa mu vyhnite veľkým oblúkom. Uvedomíte si najlepšie, čo by vás čakalo, keď si sadnete a rozkážem si: hlavu narovnať, špičky otočiť hore, päty dole, stehnami zvierať kone, päty od kone, ruky uvoľnené, ramená nekrčit, tohle pokrčiť, taky uvoľniť, tu zovrieť, nasadá , zosadá, vyšiel ...
Že sa vám to podarilo?
Škoda vás, či práve teraz stretnete športovo založenú dievčinu ...
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.